História

Podľa archeologických nálezov siahajú najstaršie stopy osídlenia Rajeckej kotliny do doby eneolitu. Slovania ju začali obývať asi v 6. storočí. V 9. storočí bolo jej územie už súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Do Uhorska bola pričlenená niekedy koncom 11. storočia a začali vznikať feudálne panstvá so strediskami v Rajci, Lietave, Strečne a Žiline. Bola súčasťou Trenčianskej stolice. Počas 2. svetovej vojny tu prebiehali boje medzi partizánmi a Nemcami.

Dávna história vzniku Rajeckých Teplíc je dodnes zahalená tajomstvom…

Prvé spoľahlivé svedectvo o existencii Rajeckých Teplíc vydáva až listina uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1318.

Až roku 1496, v dobe Zápoľskovcov, sa ako súčasť lietavského panstva uvádzajú Rajecké Teplice („possessio Toplycza“). Vtedy tu žilo niekoľko sedliackych rodín zaoberajúcich sa roľníctvom, chovom dobytka a drevorubačstvom, neskôr sa spomína i teplický mlyn a píla. Usadlosť, osadu Teplice mali vždy v rukách tí feudáli, ktorí vlastnili hrad Lietavu. Po Jánovi Zápoľskom to bol Mikuláš Kostka, neskôr, roku 1558, sa majiteľom lietavského panstva stal Kostkov zať František Thurzo. Takto sa i Rajecké Teplice dostali do vlastníctva Thurzovcov, ktorí už od konca pätnásteho storočia hrali významnú úlohu v hospodárskom, politickom a kultúrnom živote viacerých krajín strednej Európy, najmä Uhorska a Poľska. Thurzovské majetky dosiahli svoj vrchol po roku 1585, keď sa ich správy ujal Františkov syn Juraj. Palatín, ktorý trpel na chronický ischias, sa liečil v kúpeľoch i v máji 1616, v poslednom roku svojho života. Ešte Juraj Thurzo predtým dal pramene upraviť, ako o tom píše roku 1615 v liste manželke.

 

Rajecké Teplice začínajú ožívať až koncom 18. storočia, keď kúpele získali do užívania horu Mrchová (Tlstá), bol postavený nový kúpeľný dom s troma bazénmi (panským, obecným a žobráckym), ako aj murovaná budova, ktorá poskytovala kúpeľným hosťom prevažne uhorskej šľachte, všetko pohodlie vrátane služieb ránhojiča. V kúpeľoch sa zjavujú prví lekári, ktorí publikujú prvé spisy o liečivých účinkoch termálnych prameňov: roku 1793 bol vypracovaný prvý rozbor rajeckoteplických minerálnych vôd.

 

 

Rozvoj Rajeckých Teplíc znamenal veľa aj pre domácich obyvateľov. Mnohí z nich nachádzali prácu ako sluhovia v kúpeľoch, pri stavbe a údržbe budov, úpravách parku a rybníka. Ďalší našli na čas obživu v tamojšej papierni a hámri.

Z nedostatku odbytu výrobkov sa však práce v nich čoskoro zastavili a obyvateľstvo si muselo hľadať živobytie inde – ako drevorubači alebo pri doprave dreva na píly. No ani tieto pracovné príležitosti neposkytovali dostatok obživy. Nízka úroveň roľníckej produkcie a stála závislosť od feudálnej vrchnosti brzdili hospodársky a sociálny rozvoj obyvateľstva, ktoré okrem toho trpelo náboženskými svármi, vojnami a chorobami – morom a cholerou. V kanonickej vizitácii z roku 1798 sa uvádza, že vo farnosti Konská, kam patrila i rímskokatolícka cirkev Kúpeľný dom v Rajeckých Tepliciach, deti chodia do školy len pred Vianocami a Veľkou nocou, kým na jar a v lete pasú dobytok. Ani v 19. storočí neprestávali spory medzi dedičmi lietavského panstva. Škriepili sa o dôchodky a zanedbávali obnovu kúpeľných budov. Kúpele sa neudržiavali a ich návštevnosť klesala. Napríklad roku 1858 mali iba 80 stálych hostí.

Obrat v osude Rajeckých Teplíc nastal až roku 1882, keď kúpele aj s hostincom a priľahlými pozemkami odkúpil právny zástupca lietavského panstva JUDr. Valér Šmialovský so svojím strýkom Alojzom Pichlom. Už nasledujúci rok otvorili novú kúpeľnú sezónu a postupným budovaním kúpeľov a účinnou reklamou sa im darilo zvyšovať ich návštevnosť. Majitelia adaptovali pôvodné a postavili viaceré nové kúpeľné budovy, prestavali bazény, zriadili vaňové kúpele a začali s budovaním parku. Hostia využívali aj liečbu pohybom, terénne vychádzky, mohli si zajazdiť na koni, zahrať kolky, tenis alebo iné loptové hry, ba i loviť ryby a zabávať sa pri hudbe. Popularita kúpeľov ešte vzrástla, keď ich v sezóne 1889 navštívil arciknieža Karol Ľudovít s manželkou a ďalšími príslušníkmi cisárskeho dvora vo Viedni. Ich krátka návšteva mala pre kúpele veľký význam. Odrazilo sa to v návštevnosti v nasledujúcich rokoch, keď Valér Šmialovský Rajecké Teplice začali objavovať i príslušníci vysokej aristokracie a vojenskí hodnostári. Posmelení týmito úspechmi sa majitelia kúpeľov pustili do ich ďalšieho zveľaďovania – postavili nový liečebný ústav, hotely – vily Agrarius, Dépendance a Gambrinus a vytýčili ochranné pásmo liečivých prameňov. Do majetku kúpeľov sa dostalo skoro celé katastrálne územie Rajeckých Teplíc. Obraz Rajeckých Teplíc v tomto období zachytil Dr. Cornel Preysz v práci Bad Rajeczfurdo in den Hohen Karpathen z roku 1897. Medzi Žilinou a kúpeľmi, ktoré už vtedy ležali v smere významných železničných tratí, premávali v sezóne bričky a omnibus. Rajecké Teplice poskytovali liečbu formou termálnych kúpeľov, pitných kúr, bahenných kúpeľov a kúpeľov s využitím ohriatej pramennej vody. Nie menší význam mali ich klimatické účinky. Pre návštevníkov kúpeľov bol záväzný kúpeľný a domáci poriadok. Postarané bolo i o stravovanie a voľný čas hostí. K dispozícii mali „kursalón“, čitáreň a knižnicu, tzv. hudobnú izbu, kolkáreň, tenisové kurty,biliard a pod. Pre návštevníkov hral pravidelne kúpeľný orchester. Kupeľní hostia sa mohli rozptýliť na tanečných zábavách, koncertoch a divadelných predstaveniach.

Na jeseň 1898 sa na podnet V. Šmialovského začalo so stavbou lokálnej železnice Žilina – Rajec, ktorá bola daná do prevádzky už nasledujúci rok. Železničným spojením sa značne zvýšila návštevnosť kúpeľov ale podľa kúpeľných záznamov „kvalita kúpeľných hostí sa zhoršila“, čiže pokleslo percento aristokracie. Na stavbe železničnej trate a pri železnici sa našlo zamestnanie i pre miestne obyvateľstvo. Z približne 150 obyvateľov Rajeckých Teplíc na začiatku 20. storočia ďalší pracovali na píle, v textilkách v Žiline a Rajci, ako krčmári, obchodníci, mäsiari, obecní zamestnanci a roľníci.

Bergerova parná píla (predchodca Drevoindustrie v R. Tepliciach) mala v tom čase okolo 40 stálych zamestnancov. Nové storočie prinieslo pre Rajecké Teplice nové starosti. Pre zadĺženie majiteľov kúpeľov sa kúpele dostali pod súdnu správu a ich úpadok dovŕšila 1. svetová vojna. Nezabránili mu ani takí podnikaví jednotlivci ako Ladislav Hauser a Rudolf Flamm.

Po roku 1903 pôsobil v Rajeckých Tepliciach ako kúpeľný lekár MUDr. Rudolf Flamm. Tento vzdelaný, inteligentný a humánny človek, pôvodom Francúz, vo voľnom čase hudobný skladateľ, kúpil v kúpeľoch pozemky a na nich vystaval päť víl – Eletra, Talisman, Salamba, Rustikan a  My Castle.

Počas svojho kúpeľného pobytu začiatkom leta v roku 1947 napísala krásnu a výstižnú báseň  o Rajeckých Tepliciach spisovateľka Ľudmila Podjavorinská :

Hej, Rajecké, vy zemský raj ste pravý,

o vašom vzniku i povesť to vraví:
Keď anjel Boží v spravodlivom hnevu
von z raja vyhnal Adama a Evu,
meč – plameň v ruke, zachmúrená tvár
a od raja zem ohraničil stenou –
sotvaže zatresli sa nebies vrátka
strhol sa medzi Adamom a ženou
pre jablko to hriešne prvý svár.

Bola to, milí, preukrutná hádka!
On vinil ju a ona jeho. Skrátka –
nechcela Eva uznať svoju vinu
aj tiež k hriešnemu sa priznať činu –
a hoc to nikdy nie je ženským zvykom,
začala ona s nárekom a krikom:

„Ej, ale som sa zle vydala!
Pripravil si mi peknú česť!
Prečo si jedol, čo si nemal jesť?“
„Ty si ma zviedla, uznaj, moje zlato!“
„Mal si mať rozum!“ pohotová nato.
„Všetko sme mali v tom nebeskom stánku
a zlakomí sa na mizernú plánku…“
„A kto ju trhal a mne podal – há?!“
„Mal si mi zabrániť, keď som trhala,“
a pustila sa znova v náreky,
že môžu teraz blúdiť naveky,
vyhnatí kamsi v kiesi pusté svety
bez komfortu, bez módnej toalety,
každému v nebi na posmechu istom,
odiata iba figovým toť listom –
tá hrdá dievka – teraz žena padlá –
a bez zrkadla ešte – bez zrkadla!!!
A ako slávne sedeli si v suchu!
A plakala, až brnelo mu v uchu
a plakala a vinila ho z činu,
až skrúšene sám uznal svoju vinu.
Ba zaprisahal sa jej napokon,
že nezhrešila ona, ale on!
A na dôvažok prisľúbil jej aj
vystavať pre ňu nový zemský raj.

Tak umierený hneď sa pribral k činu:
nazvážal v polkruh vrchov – spevnil hory,
nasadil voných jedlíc – dumné bory
a romantikom že bol ináč vždycky,
skalami všetko skrášlil fantasticky.
Jas z neba zniesol, zemou rozstrel stíny,
načiarol prstom v hore serpentíny,
nechže si žienka horou pekne chodí!
A naposled mu ešte napadlo:
vydlabal jamku, nalial do nej vody:
jazero dneska – vtedy zrkadlo.

Keď Eva uvidela túto krásu,
hoc na nebeské zvykla svetlice,
rukami spľasla, skríkla od úžasu…
Adam jej spravil Rajecké Teplice.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.


*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

ubytovanie Rajecké Teplice
Rajecké Teplice – ubytovanie a rezervácie v penziónoch hoteloch