Okolie

Labutie jazierko v Rajeckých Tepliciach

Táto malá umelá vodná nádrž vznikla napustením z Kuneradského potoka, pravobrežného prítoku rieky Rajčianky. Je to jazierko s priemernou hĺbkou asi 1 m. Svoje pomenovanie dostalo podľa prakticky stálej prítomnosti labutí a kačíc.
Po rekonštrukčných prácach spojených s prestavbou kúpeľných domov získal aj tento rybník svoju novú tvár. Pestrá flóra, vysadená po obvode, predstavuje rozmanitosť vegetácie vrátane rôznych druhov (okrasných) krovín a drevín. Kolorit príjemného miesta pre prechádzku dotvárajú spolu s farebnými fontánami aj dva ostrovčeky.

Počas letnej sezóny možné člnkovanie od 11,00 do 20,00 hod. v cene 5,00 EUR/30 minút. Lístky a krmivo pre rybky si môžete zakúpiť v reštaurácii Rybárska bašta.

Kúpele v Rajeckých Tepliciach

Výškový rozdiel medzi rajecko-teplickými Skalkami (778 m n.m.) a stredom mesta (425 m n.m.) podmieňuje zlámanie západnej časti Rajeckej doliny pozdĺž toku Rajčianky. Predstavuje tektonický zlom, z ktorého vyviera termálna voda z hĺbky približne 1500 m. Tá bola už v stredoveku známa svojimi liečebnými účinkami. Teplota vody v kúpeľoch sa pohybuje v rozmedzí 34-38°C a zachytáva sa v podpovrchových prameňoch z hĺbky približne 30 m.
Na starých mapách zo 14. storočia je toto miesto zobrazené pod názvom Thermae. Neskôr, v 15. storočí sa objavuje aj prvý názov Villa Tapolcha. V dobách Lietavského panstva, najmä počas jeho rozkvetu v 17. storočí, dochádza k prvej výstavbe v okolí teplých prameňov.

Kuneradský zámok (Kunerad)

Secesný kaštieľ postavený v r. 1916 s nárožnými vežami, terasami a arkádami. V r. 1944 fašisti zámok vypálili, potom bol znova obnovený. 10.marca 2010 zasiahol počas rekonštrukcie strechy požiar, momentálne je ohradený. Pre verejnosť nie je sprístupnený, možnosť obhliadky len z vonku.

Východisko peších túr na Martinské hole: Veterná hoľa ( 1440m ), Veľká lúka ( 1476 m ), Krížava ( 1457 m ), Minčol ( 1364 m ).

 

Mestské múzeum (Rajec)

Sídli v budove pivovarského domu zo 17. storočia, má dve stále expozície – národopisnú a prírodovednú a malú galériu. Prehliadka trvá cca 30 – 45 minút. Medzi najznámejšie exponáty patrí listina Márie Terézie z r.1749, ktorou oslobodila Rajčanov od platenia mýta v celom Uhorsku.

Otvorené: utorok – piatok: 10.00 -12,00 a 13,00 – 16.00 hod.,  nedeľa: 14.00 – 18.00 hod. (iba v období od 15.06. do 15.09.)

Pri návšteve Rajca si môžete ísť pozrieť i miestny kostol sv. Ladislava, kde na južnej stene lode kostola nájdete zvislé slnečné hodiny. Kostol pochádza z druhej polovice XIV. storočia, hodiny z r.1770. Zrenovované boli v r.1997. Číselník má tvar obdĺžnika a má iba časové delenie, rímskými čislicami od VI. ráno do IV. popoludní a číselnými ryskami, bez kalendárnych čiar. Hodiny sú kvalitne zrekonštruované, funkčné a v atraktívnom stave.

         

 

Slovenský drevený Betlehém (Rajecká Lesná)

Unikátne dielo majstra Jozefa Pekaru, rodáka z Rajeckých Teplíc. Dielo veľkosťou dĺžky 8,5 metra a šírky 3 metrov je jedným z najväčších vyrezávaných betlehémov v Európe. Majster nádherne vyrezal do lipového dreva celé Slovensko, zobrazil symbolizujúci život, kultúru, remeslá a spôsob života slovenského národa. Všetky postavy sa pohybujú, pracujú a aj zabávajú.

Otváracie hodiny: PONDELOK ZATVORENÉ (výnimočne možnosť otvorenia po individuálnej dohode vopred na tel. čísle Rím. katolíckého farského úradu Rajecká Lesná +421/41/548 81 34, e – mail: betlehem@rajeckalesna.org ).
Utorok – sobota otvorené od 9,00 – 11,30 hod., 13,00 hod. – 17,30 hod., v nedeľu otvorené od 9,30 – 10,30 hod. a od 13,00 – 16,00 hod.

Dôležité info: V nedeľu a v prikázany cirkevný sviatok je počas sv.omše Slovenský Betlehem zatvorený.

Vstupné: dobrovoľné

      

 

Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry (Čičmany)

Rázovitá obec Čičmany má zachovalú ľudovú architektúru s bielymi maľovanými ornamentami na dreveniciach so sedlovými šindľovými strechami. Zachovaný ľudový folklór – čičmianske kroje, výšivky.

Múzeum Radenov dom – múzeum vlastní dva objekty ľudovej architektúry, kde je navštevníkovi predstavené bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie. Oproti múzeu je expozícia čičmianskeho ľudového obydlia.

Otváracie hodiny:
jún – august: pondelok – piatok od 9,00 hod. – do 16,00 hod. (posledný vstup je o 15,30 hod.),
september – máj: utorok – piatok od 9,00 hod. – do 16,00 hod. (posledný vstup je o 15,30 hod.),
sobota, nedeľa:  od 8,00 hod. – do 17,00 hod. (posledný vstup je o 16,30 hod.),
obedňajšia prestávka: 12,00 – 12,30 hod.

Zatvorené počas sviatkov: 1.1., 6.4., 24. – 26.12., 1.1.2013

Vstupné:
Dospelí: 2,00 €
ŤZP, študenti, dôchodcovia: 1,30 €
Deti do 6 rokov: zdarma
Rodinné vstupné (2 dospelí + 2 deti nad 6 rokov): 5,30 €
Foto a video za poplatok:  1,00 €

Výstava z tvorby Matildy Čechovej Rukávce, záponky, rubáče… je dlhodobo sprístupnená v Radenovom dome až do januára 2014.

Prvá dáma na Slovensku, ktorá sa začala venovať grafike, bola čičmianska rodáčka Matilda Čechová, ktorej rôznorodú tvorbu predstavuje výstava v Radenovom dome v Čičmanoch  pod názvom Rukávce, záponky, rubáče… 

Matilda Čechová bola nadaná v mnohých oblastiach. V rokoch 1933 až 1955 pôsobila ako pedagogička v Bratislave. Potom až do svojej smrti  vynikala ako výtvarníčka v slobodnom povolaní v kresbe, maľbe a textile. Inšpiráciu čerpala aj z kultúry svojej rodnej obce. Čičmianske ornamentálne prvky uplatnila najmä v drevorezoch, krajinomaľbe a žánrovej maľbe,“ povedala Katarína Kozáková, etnologička Považského múzea a autorka výstavy. K olejomaľbám inšpirovaným rodiskom patrí grafický cyklus Čičmianske Madony, ktorý je aj na výstave. Na výstave je zároveň prezentovaná najmä jej rozsiahla zbierka ľudového textilu, ktorá je umiestnená od konca 60-tych rokov v etnologickom  fonde Považského múzea v Žiline.

Kontakt: 0918/187 683, 041/500 1511, www.pmza.sk, e – mail: muzeum@pmza.sk

      

Lietavský hrad (Lietava, Lietavská Svinná)

Lietavský hrad je druhá najväčšia zrúcanina na Slovensku, ktorá bola postavená pravdepodobne po roku 1241. V rokoch 1300 – 21 sa hrad spája s menom Matúša Čáka, neskôr patril kráľovi Žigmundovi. Neskôr pre majetkové spory strácal hrad význam a postupne chátral…
Na hrad možno vystúpiť po zelenej turistickej značke z obce Lietavská Svinná za 30 minút, alebo po modrej turistickej značke z obce Lietava za 45 minút.
Z Rajeckých Teplíc vedie turistický chodník po zelenej značke – dĺžka trasy cca 2,5 hod..

          

Bazilika Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej

Kostol narodenia Panny Márie predstavuje významné pútnické miesto severozápadného Slovenska. Neogotický farský rímsko-katolícky kostol pochádza z roku 1866, aj keď jeho pôvod siaha až do začiatku 14. storočia. Z tohto obdobia sa zachovalo len presbytérium s relatívne zachovalými zvyškami gotických fresiek, ktoré lemujú aj celé presbytérium zaniknutého kostola, ktorý bol zasvätený MÁRII KRÁĽOVNEJ ANJELOV (zbúraný 1866). Čiastočne sú pokryté neskoršími farebnými vrstvami. Vzácne nástenné maľby tak znamenajú významnú kultúrno-historickú pamiatku reprezentujúcu monumentálnu maľbu.
7. septembra 2002 získal Kostol narodenia Panny Márie status „Basilica Minor“, a to vďaka dlhotrvajúcej tradícii uctievania Matky Ježišovej pútnikmi z celého Slovenska. Túto žiadosť tlmočil ešte v roku 1994 Jeho Eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec. Rajecká Lesná sa zaraďuje medzi popredné pútnické miesta národného významu. Mariánska úcta charakterizuje toto religiózne miesto prakticky od 15. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj Milostivá socha Panny Márie Friwaldskej.
Hlavné púte sa každoročne konajú na cirkevný sviatok Narodenia Panny Márie (8. september – hlavná púť), na hody, vo sviatok Najsvätejšej Trojice (jún) a vo sviatok sv. Anny. V Bazilike ako pápežskom chráme sa má podľa cirkevnej tradície umiestniť napr. znak Svätého Otca alebo aj znak Apoštolského stolca. Pápežský znak (skrížené kľúče) je možné používať na zástavách, na rúchach a na pečati Baziliky.

Kalvária a Lurdská kaplnka v Rajeckej Lesnej

Približne 500 m od Baziliky Narodenia Panny Márie a Domu Božieho Narodenia so Slovenským Betlehemom možno navštíviť Frivaldskú kalváriu. Zahŕňa 14 malých kaplniek – zastavení posledného utrpenia Pána Ježiša – pri ceste širokým chodníkom na kopec Kalvária. Na vrchu sa týči Kostol Nanebovstúpenia Pána a pred ním kríž Ježišovho ukrižovania. Mnohokrát počas roka sa veriaci nielen z rajeckého dekanátu stretávajú na tomto mieste za účelom prehĺbenia svojho vzťahu k Bohu. Je to skutočne mystické miesto zasadené do javorového lesíka, ktorý umocňuje pocity a zintenzívňuje meditáciu.

 

Zrúcanina gotického kostola v Stránskom

Gotický kostol pochádza zo 14. storočia, pričom samotná výstavba započala v roku 1368 povolením ostrihomského arcibiskupa. Potreba kostolíka sa zdôvodňovala tým, že miestne obyvateľstvo malo príliš ďaleko dochádzať na bohoslužby do kostola v Rajci hlavne kvôli zime, dažďu a niekedy aj povodniam. V 15. storočí došlo k viacerým úpravám – veriaci spevnili múry a vstavali gotické okná.
Starobylý kostol, v minulosti zasvätený sv. Helene, sa nachádza na hornom konci obce, po pravej strane cesty smerom na križovatku s Kuneradom, Konskou a Rajeckými Teplicami. V minulosti stál teda nad dedinou. Obklopoval ho oplotený cintorín, ktorý sa využíva až do dnešných čias. S cieľom stabilizovať kostolík prišli ľudia s myšlienkou spevniť ho podpornými múrmi. Zvyšky týchto bočných múrov možno badať dodnes.

 

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Rajeckých Tepliciach

V minulosti slúžil tento neogotický kostolík, týčiaci sa priamo vedľa hlavnej cesty z Rajeckých Teplíc do Rajca, na celebrovanie pravidelných nedeľných bohoslužieb v rámci Rímsko-katolíckej cirkvi. Veriaci ho pred 100 rokmi postavili na mieste bývalého cintorína aj pomocou milodarov od obyvateľov okolitých obcí. Bol navrhnutý staviteľom Nicolettom.
V súčasnosti však slúži ako kaplnka, vďaka výstavbe nového moderného Kostola Božského Srdca Ježišovho o pár krokov ďalej. Kostol Nanebovzatia Panny Márie posvätil 15. augusta 1909, v deň Nanebovzatia Panny Márie, vtedajší nitriansky biskup Viliam Batthyány.

Poluvsianska skalná ihla

Táto prírodná pamiatka bola podobne ako Slnečné skaly vyhlásená v roku 1965 o výmere 0,20 ha. Predstavuje výrazný krajinotvorný prvok v časti Rajeckých Teplíc zvanej Poluvsie. Objekt nemožno minúť, pretože sa nachádza na ceste zo Žiliny do Prievidze napravo za železničným priecestím, hneď vedľa cesty.
Ide o ochranu skalnej dominanty, brala vápencového dolomitu ihlovitého tvaru o rozmeroch 11 x 5 m a výšku približne 15 m. Skalná ihla sa v posledných geologických obdobiach oddelila eróznymi procesmi (mráz a voda) a tektonickými poruchami od masívu Slnečných skál. Ešte v nedávnej minulosti sa Poluvsianska skalná ihla používala na základný horolezecký výcvik. Ale kvôli častým puklinám v strednej a vrchnej časti a kvôli drobivosti skalných výčnelkov sú momentálne akékoľvek horolezecké aktivity na tomto skalnom útvare zakázané.

 

CHKO Strážovské vrchy

Do územia Rajeckej doliny, priamo do katastra obce Čičmany, zasahuje aj chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy. Aj keď len okrajovo, vytvára nezameniteľnú kulisu veľmi členitého a geomorfologicky značne pestrého územia.
Toto chránené územie, vyhlásené v roku 1989, patrí medzi rozsiahle horstvá Fatransko-tatranskej oblasti s celkovou výmerou 29 366 ha. Predmetom ochrany je ochrana a racionálne využívanie najzachovalejších častí prírodného prostredia Strážovských a Súľovských vrchov, dnes už vyčlenených ako rovnocenné geomorfologické celky v minulosti jednotne ponímaného pohoria Strážovská hornatina.

 

ubytovanie Rajecké Teplice
Rajecké Teplice – ubytovanie a rezervácie v penziónoch hoteloch